Doterajšia literatúra uvádzala prvú písomnú zmienku o obci Zborov z roku 1662. Pri skúmaní archívnych dokumentov sme zistili, že prvý písomný dokument, týkajúci sa tejto obce, sa datuje rokom 1635 - teda o 27 rokov skôr.
Najsevernejšie položeným obývaným sídliskom na Kysuciach bolo až do 15. storočia Krásno nad Kysucou. Jeho chotár tvorilo územie stredných a horných Kysúc, siahajúce až k Poľsku. Od 16. storočia sa na tejto neosídlenej zemi s bohatstvom lesov a pôdy začala rozvíjať valašská kolonizácia. Valasi prichádzali nielen do existujúcich dedín a horských osád na osídlených dolných Kysuciach, ale stavali si dočasné alebo prenosné salaše v dovtedy trvalo neosídlených horských miestach horných Kysúc. Keď začiatkom 17. storočia valašské osídľovanie prerástlo do kopaničiarskeho, staré valašské obyvateľstvo sa natrvalo usadzovalo a okrem pastierstva sa začalo venovať i obrábaniu pôdy. pretože horské oblasti a chladnejšie podnebie neposkytovali až také vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo, pestovali sa menej náročné druhy plodín - ovos, jačmeň, raž. Ľudia sa zaoberali rúbaním a klčovaním lesov, spracovaním dreva - výrobou šindľov, brvien, klátov a pltníctvom.
Na základe kopaničiarskeho osídlenia vznikla i obec Zborov. jej názov pochádza prinajmenšom už zo 16. storočia. V roku 1583 sa pri vymedzovaní hraníc medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom spomína " miesto" alebo " salaš " Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší doklad o Zborove môžeme datovať do roku 1635. Tu sa hovorí že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana a na naliehanie Františka Vešeléniho / majiteľa Strečnianskeho panstva / " na miesto zvané Zborov, kde F Vešeléni začal budovať dedinu " cit. počiatky tejto obce treba preto klásť do polovice 30. rokov 17. stor.
Roku 1640 sa Zborov uvádza už ako dedina / " pagus, possessio " /.
Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Pozrime sa koľko tu bolo poddaných a aké boli ich povinnosti, tak , ako sú zaznamenané v urbári z roku 1662 / ubár = súpis povinností poddaných voči svojmu zemepánovi /. Podľa tohto urbára tu žili Tomáš Haza, Albert Oravec, Jura Pytek, Klemens Lokaj, Matej Pecimund, Vavrinec Oriešek, Juraj Kucifaj, Ján Poliak, Vdova Gembková, Juraj Poliaček, Martin Scibala, Sevastián Orbarik, Juraj Baňa, Šimon Marguš, Matej Lysičan, vdova Smetanka, Michal Sládek, Šimon Šindel, Juraj Smolka, Adam Koman s rodinami. Na čele obce stál šoltýs Juraj Slezák.
Poddaný platili spoločne ročný cenzus / zemepánska daň / 100 zlatých. Dávali desiatok / každý dvadsiaty kus / z oviec, jahniat, kôz, taktiež i med. Miesto nich mohli platiť po 5 denárov. Odovzdávali desiatok z brvien a jednu plť. Spolu s Bystričanmi pracovali na panskom majeri v Tepličke - žali, kosili lúky, zbierali seno a pod.
Keďže feudáli nakladali so svojím majetkom podľa svojej nle, tak aj strečniansky zemepáni zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých. Motešický však Zborov v 70. rokoch 17. storočia ďalej prenajal mestu Žiline, ktorá vlastnila i Krásno a od roku 1662 u Horelicu a Oščadnicu. Za Zborov zaplatila Žilina až 4 985 zlatých.
Obyvatelia Zborova sa tak stali poddanými mesta Žiliny. Každý štvrtok / na Vianoce, na sv. Juraja, na sv. Jána a na sv. Michala / platili spolu po 58 zlatých aj 75 denárov / 235 zlatých ročne /, za čapovanie piva platili 10 zl., dávali dežmu / desiatok / od oviec / napr. roku 1678 zaplatili 10 zl. , 35 den. / od včiel, od pasienkov po Račou platili ročne 12 zlatých. V dedine bol i mlyn od ktorého mlynár platil 6zl. Na chotár dohliadal hájnik.
V roku 1691 na základe zmluvy, uzavretej medzi Žilinou a Pavlom Esterházim, Zborov / i ostatné kysucké majetky / prešiel opäť do rúk strečnianskeho zemepána a stal sa trvalou súčasťou jeho majetkov.
Použitá Literatúra:
1. Obecná kronika
2. Dubovický, O., Podmanický, J. - Stará Bystrica a okolie
3. Úryvok z Kysuckých novín r. 2003
